romm

Stručný komentár o pomoci Grécku. Budem naozaj stručný, pretože všetci problematiku dobre poznáme.

Fakty: Radičová prezentovala, že z našich daní nepôjde Grécku ani cent. Predpokladám, že hovorila o rozhodnutiach vlády, ktorej je stále premiérkou. Už to neplatí. V pondelok minister financií Ivan Mikloš schválil záruky Slovenska v sume 1,15 miliardy eur pre pomoc Gréckej ekonomike. Je to náš podiel na  celkovej pomoci Grécku, ktorá dosiahne 130 milárd € len v tomto kole pomoci. Takže už konečne aj my patríme do „elitného klubu“. Kollár to premenil na drobné: 214 éčok na jedného Slováka. Tieto záruky budeme musieť v krátkom čase zhmotniť, pretože ani grécky úradník sa zo záruk nenaje. Všimnime si tiež, že únia už nehovorí o pôžičke, ale o pomoci. Grécko, škrtmi svojich výdavkov, ušetrí ročne 3 mld €. Takže úsporami svojich výdavkov, len túto poslednú tranžu by mohlo splácať takmer 45 rokov. To som rátal bezúročne a nehovorím o ďaľších pôžičkách.

Komentár: Môžme teda vidieť, že predstavy EU o zmŕtvychstaní gréckej ekonomiky sa ukazujú ako nareálne. Mne to pripomína situáciu, kedy sme Grécku zacvikli prst vo dverách a z druhej strany dvere pritláčame nohou, aby sa nemohlo vyšmyknúť. Nemôže odísť ani cez dvere, ani ujsť cez okno. Som zvedavý dokedy to obe strany vydržia. Je predpoklad, že Grécko tie dvere vyrazí, možno aj so zárubňou. Keď tie dverce zhrčia na EU, dúfam, že aj tá nezostane ležať s rozbitou hlavou. Nerozumiem, čo chce týmto únia docieliť? Riešením je buď odpustenie celého dlhu, čo však by bol nebezpečný precedens, alebo vylúčenie z únie. Japonskí investori nedávno naznačili EU aké riešenia vidia oni. Je to pozastavenie členstva problémových krajím v menovej únii, alebo dočasné vylúčenie, s cieľom ekonomického zotavenia sa. Touto našou pomocou sme mohli radšej podporiť grécky prechod k drachme. Bolo by to užitočnejšie pre obe strany. A tiež ostatné problémové ekonomiky by to vnímali ako zdvihnutý ukazovák. Jediné Grécko by to mohlo vnímať ako vztýčený prostredník.

Mikloš nás strašil, že pád Grécka môže pre úniu mať nedozierne následky. Ja si dovolím pridať, že aj nepredstaviteľné. A čím viac budeme skutočné riešenie oddaľovať, tým budú následky ohromujúcejšie a ochromujúcejšie. Našim postojom ideme proti zdravému rozumu aj proti morálnym zásadám. To, že takýto prístup úniu vyčerpá, je viac než isté. Potom, keď bude potreba skutočnej pomoci už nebudú prostriedky, ani vôľa. Takisto v samotnom Grécku ľudia s týmto držaním pod krkom nesúhlasia. Naše riešenia sú kontraproduktívne a v konečnom dôsledku sa ukážu ako fatálna chyba EU. Už teraz tam prebiehajú vážne sociálne nepokoje, čo môže vyústiť až do otvorenej nevraživosti k ostatným členom EU. Lenže toto všetko si dokážeme predstaviť. Ako horšie to celé môže skončiť, že si to nedokážeme ani predstaviť?