romm

Udalosti posledných mesiacov ma prinútili odpovedať si na otázky, čo sa to vlastne na Slovensku deje. Tápaním v neznámej oblasti, moje vyhlásenia určite vyvolávali úsmev odbornej verejnosti, dokonca možno pobúrenie, alebo odsudzovanie. Lenže, keď niečo neviem pomenovať, neznamená to, že to neexistuje! Vďaka polemike so svojím okolím, ako aj diskusiám na internete, sa pokúsim ešte raz sformulovať svoj názor, ktorý očistím od zbytočných emócií, aby bol zrozumiteľnejší.

Ústava SR sa zaoberá volebným obdobím v dvoch článkoch:

Čl. 81a Mandát poslanca zaniká (okrem iného)
a) uplynutím volebného obdobia

Tento článok si vysvetľujem tak, že sa zaoberá akýmsi prirodzeným zánikom mandátu poslanca, aby jeho mandát nezostal v platnosti po zvolení novej Národnej rady SR. Ostatné odstavce tohto článku sa zaoberajú zánikom mandátu poslanca väčšinou v priebehu volebného obdobia a nie sú pre nás dôležité.

a

Čl. 82 (5) Zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo jej rozpustením.

Keďže ústava sa nezmieňuje priamo, čo to vlastne volebné obdobie je, ani ako dlho trvá, musím sa oprieť o ďaľší článok, v ktorom jedinom sa spomína na akú dobu je poslanec zvolený:

Čl.73 (1) Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.

Viac sa ústava volebným obdobím nezaoberá.

Možno trošku odvážne by som mohol vyrobiť definíciu volebného obdobia, ktorá by mohla vyzerať nasledovne: Volebné obdobie je obdobie od volieb, do volieb nasledujúcich. Jeho dĺžka je totožná s obdobím, na ktoré sú poslanci zvolení.

Z uvedeného sa dá vydedukovať, že volebné obdobie, je obdobie 4-roch rokov, ktoré keď uplynú, skončí sa zasadanie NR SR a zanikne mandát poslancov. Pred uplynutím volebného obdobia môže byť Národná rada rozpustená. Takto si to vysvetľujem ja, pripadá mi to logické a dáva to zmysel. Ak teda predpokladám, že sa môžem oprieť o vyššie uvedené aj naďalej, budem pokračovať.

Tu vystupuje na scénu ústavný zákon 330/2011 o skrátení volebného obdobia. Súhlasím aj s tým, že volebné obdobie je možné skrátiť, alebo aj predĺžiť ústavným zákonom. Predpokladám, že autor tohto zákona chcel zlegalizovať voľby, ktoré inak nemali žiadnu oporu v ústave a zasadanie Národnej rady SR malo pokračovať ďalej, až do uplynutia volebného obdobia, alebo  rozpustenia parlamentu. Taktiež v snahe nezasiahnuť do znenia ústavy, ale „vyrobiť“ len akúsi výnimku z ústavného poriadku vyšiel v zbierke zákonov ústavný zákon 330/2011:

Čl. 1 (1) Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky zvolenej v roku 2010 sa skončí dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky.

a pokračuje článkom, ktorý hovorí, že to bude 10.marca 2012.

Tento zákon však nijako nemení dĺžku volebného obdobia. Namiesto zmeny dĺžky volebného obdobia, hovorí o tom, kedy sa volebné obdobie skončí. V kontexte s ostatnými článkami ústavy, ho môžem, bez nadsázky, voľne preložiť do slovenčiny napríklad aj takto: „Štvorročné volebné obdobie Národnej rady SR zvolenej v roku 2010 sa skončí 10. marca 2012, t.j. približne po jednom roku a deviatich mesiacoch.“ Je to očividný nezmysel. Tento zákon je nevykonateľný. Myslím si, že je rozpore aj s článkami ústavy, ktoré hovoria o uplynutí volebného obdobia, pretože: volebné obdobie môže skončiť len a výhradne jeho uplynutím. Toto obdobie je síce nepriamo, ale jednoznačne stanovené v hore spomínanom článku 73 a jeho dĺžka je 4 roky. Autori ústavy majú môj osobný obdiv, že dokázali svojou predvídavosťou zamedziť takýmto nesystémovým zmenám.

Ak môžem vychádzať z uvedeného a tiež z faktu, že tu bola snaha o vyrobenie akejsi výnimky z ústavného poriadku a následnej legalizácie volieb, ktoré nemali a zrejme ani nemajú oporu v ústave, môžem sa právom domnievať, že zo strany našich najvyšších ústavných činiťeľov a politických strán zastúpených v NR SR tu bola a je snaha narušiť ústavný poriadok Slovenskej republiky!

Rom 44

autor nepracuje v oblasti práva, táto skutočnosť však nijako neznižuje jeho schopnosť myslieť.