Komentár k udalostiam v Líbyi.
Mustafa Abdúl Džalíl – šéf prechodnej vlády Líbie požiadal NATO o predĺženie misie aspoň o mesiac. Podľa zdroja RT, včera v Tripolise opäť prebiehali ozbrojené zrážky medzi stúpencami bývalého a súčasného režimu. V Syrte došlo do utorka rána k výbuchu zásobníkov s benzínom, ktorý usmrtil viac ako 100 ľudí a 50 zranil. Po krajine sa pohybuje množstvo ozbrojených skupín, ktoré nemá nikto pod kontrolou. Toto sú fakty. Urobme analýzu, prečo tomu tak je.
Nová prechodná rada Líbye (NTC) od počiatku konfliktu verbovala do svojich radov kohokoľvek, kto bol ochotný si nechať zaplatiť. Medzi bojovníkmi sa preto objavili kriminálne živly a dobrodruhovia z rôznych štátov, ktorí sa prihlásili do radov rebelov z vidinou tučnej odmeny a s ďaľšími možnosťami obohatiť sa. Títo vykonávali tie najnebezpečnejšie činnosti a mnohí na to aj doplatili životom. Potom, po dobytí území a miest, tí preživší ventilovali svoju frustráciu rabovaním, znásilňovaním a zabíjaním. Podobné indivíduá boli najímané aj na miesta veliteľov (mená a údaje o nich by som musel hľadať, čo by mi zabralo viac času. Berme to ako fakt), mnohí s nich figurujú na zozname teroristov spojených s Al-káidou. Svojimi postojmi a činmi si prakticky hneď od začiatku povstania znepriatelili civilné obyvaťeľstvo. Takže namiesto získania podpory obyvateľstva, získali jeho odpor a odmietnutie. Toto sa môže ukázať ako osudná chyba nového režimu.
NATO sa pridalo na jednu stranu konfliktu a povstalcom vybombardovalo cestu k dobytiu miest. Svedčí o tom počet bojových vzletov podľa štatistík samotnej aliancie a taktiež fotografie zničených miest. Keďže počet civilných obetí sa už odhaduje až na 30000 (ktovie koľko ich v skutočnosti je), je to celkom úctyhodné číslo, ktoré nám vypovedá o počte príbuzných, ktorí musia NTC a NATO nenávidieť.
Vážnym problémom sa ukazuje aj zničenie infraštruktúry. Napr. v Tripolise stále nie je voda, a keď je, tak morská. Nefungujú banky a pod. Obyvateľstvo pociťuje výrazné zhoršenie životnej úrovne.
Zradcov a prebehlíkov nemá nikto rád a nik im nedôveruje. To platí pre každú spoločnosť. Napr. horespomínaný šéf NTC bol ministrom spravodlivosti Kaddáfího režimu.
Arabi ešte vážnejšie vnímajú Kaddáfího smrť a nakladanie z jeho telom po jeho skone. Teraz si dovolím citovať: „Smrť bývalého vodcu Líbye má väčší vplyv na ľudí, ako jeho život.“ je to tak podľa Sukant Chandana, nezávislého novinára a hovorcu britského civilného obyvateľstva pre mier v Líbyi, ktorý pokračuje: „Mám veľa arabských priateľov, ktorí boli veľmi nepriateľskí k nemu, ale pokiaľ ide o povahu jeho smrti je to iné. Slávny čínsky revolucionár povedal, že: „zomrieť pre nepriateľa je ľahšie ako pierko, ale zomrieť proti západnej zahraničnej politike je vážnejšie (má väčšiu váhu), než hora.“ Takže myslím, že Kaddáfího smrť bola veľmi závažná a má hlboký, hlboký dopad na psychiku Arabov.“ hovorí Chandan.
Všetko ukazuje k tomu, že situácia v Líbyi bola vyprovokovaná na politickú objednávku. Svedčí o tom úzka spolupráca NATO s povstalcami. Veľa závažných vyhlásení, povedzme prerieknutí, uzrelo svetlo sveta po páde Tripolisu. Možnosti vývoja tohto konfliktu boli pravdepodobne výrazne podhodnotené a konflikt samotný sa predĺžil až na 8 mesiacov. Stále však neskončil. NATO bolo nútené vyhlásiť ukončenie vojny, pretože už začala panovať nevôľa aj medzi spojencami a niektorí z nich už aj vyhlásili svoje pôsobenie za ukončené. Dobrým dôvodom bolo dolapenie Kaddáfího.
Situácia je však nestabilná a NTC nemá pod kontrolou ani vlastných bojovníkov, nemá podporu obyvateľov a medzi členmi samotnými panujú rozbroje. Niektorí , uvedomujúc si svoju bezútešnú situáciu už vyhlásili, že po skončení povstania sa radšej vzdajú svojho postu. Riešením nie sú ani slobodné voľby, lebo je predpoklad, že situácia sa im už celkom vymkne z rúk. V súčasnosti, jedinou možnosťou je podporiť vládu masívnou vojenskou prítomnosťou. K tomu ale už asi nedôjde, keďže Mr. Obama vyhlásil vojnu v Iraku a v Líbyi za skončenú. Taktiež USA aj EU je finančne na pokraji kolapsu a predlžovanie tohto dobrodružstva si už nemôže dovoliť. Okrem toho sa blížia už spomínané prezidentské voľby v USA aj vo Francúzsku. A stratégia volieb v USA je už jasná: koniec vojen a obroda vlastnej krajiny.
NATO opúšťa krajinu a zanecháva ju v chaose. Je tu teda predpoklad, že tento konflikt sa bude vliecť mesiace, možno roky a môže sa dokonca stupňovať a to kvôli rope a vode na ktorej Líbya leží a vnútornému boju o moc. Táto situácia však môže byť mimoriadne nebezpečná aj pre samotnú Európu a najmä pre krajiny, ktoré stáli na čele konfliktu a v ktorých majú muslimovia a Arabi výrazné zastúpenie.