Nie som čarodejník. Túto vetu odkázal premiér Fico učiteľom, ktorí žiadali zvýšenie svojich platov. Pri ohlasovanom šetrení, všelijakých úsporných aj sporných opatreniach, ani nie je divu. Vzápätí, možno hneď na druhý deň, ohlásil svoje presvedčenie schváliť tzv. „trvalý euroval“. Možno, najskôr nám občanom mohol vysvetliť, ako je to s našou pôžičkou a našimi zárukami pre Grécko. Mňa by zaujímalo, kedy bude moja pôžička vrátená, či vôbec, a teda ako ďalej. Tiež by ma zaujímalo, či vláda vôbec môže nakladať s peniazmi slovenských daňových poplatníkov tak, že ich rozpožičia iným krajinám. Aké záruky za to vyžiadala od danej krajiny? Zaujímalo by ma aj, či sa neporušuje Lisabonská zmluva, tiež prečo ECB nakupuje na sekundárnom trhu. Či konečný výsledok nie je ten istý, ako keby kupovala priamo, atď…
Ale vráťme sa späť. Premiér oznámil, že sme suverénny štát a teda, že trvalý euroval schválime aj bez vyčkávania na ostatné krajiny EU. Odhliadnuc od skalopevnosti presvedčenia nášho premiéra, si myslím, že táto zmluva je natoľko závažná, že by mala byť schválená občanmi v referende. Zdá sa mi teda aspoň o trošku dôležitejšia, ako Sulíkova otázka o koncesionárskych poplatkoch. Ale, keďže politické rozhodnutie už padlo, resp. padne v priebehu pár dní, môj boj je úplne márny. Chcem však cteného premiéra upozorniť, že môže prísť doba, keď občania začnú klásť nepríjemné otázky, a teda, či je ochotný niesť aj skutočnú, nielen politickú zodpovednosť za nakladanie z mojimi peniazmi. Ponaučenie z Grécka si už mohol zobrať. Radičová mu to môže vysvetliť do detailov.
Ja to robím tak, keď si neviem z niečím rady, premietnem si to do podoby mojej rodiny. Rozhodne by som sa nezaručil nikomu svojim majetkom. To by som bol hazardér alebo dobrodruh. Takže pán premiér, páni poslanci, dobre uvážte ako budete hlasovať za trvalý euroval, pretože ak táto vaša lotéria nevyjde, budete musieť byť čarodejníci, aby ste sa vyhli následkom.