romm

Vážne aj nevážne na tému diktátor.

Na úvod si pomôžem citátom z Wikipédie, slobodnej encyklopédie. To preto, aby ste ma neskôr nehanili.

Diktátor je absolutistický alebo autokratický vládca vládnuci mimo bežného ústavného zákona. V minulosti bol považovaný za božstvo, cisára. Diktoval podmienky v danej krajine. Dnes sa používa ako hanlivé označenie totalitného vládcu.

Ja si s trúfalosťou sebe vlastnou dovolím preložiť túto formulku do slovenčiny: „Diktátor je ten, kto diktuje podmienky.“ A to podmienky čohokoľvek. Teda, v mojom ponímaní to značí, že diktátori môžu byť naozaj všelijakí. Dobrý aj zlí. Malí aj veľkí. Bradatí, ale aj plešatí. Nikdy nemôžete s istotou vedieť z koho sa vykľuje diktátor. A nikdy ani nemôžete vedieť aký. Poďme sa teda zaoberať tým, aké majú diktátori špecifiká, akí naozaj sú, ako ich rozdeľujeme atď… Začnime teda podľa veľkosti.

Diktátor rodinný

Našim diktátorom je moja manželka. Väščinou od nás ostatných počuje iba: „Áno, jasné, máš pravdu, samozrejme, nech je po tvojom, urobím to…“ Neprichádza do úvahy nesúhlasiť! Diktátor neznesie odpor, preto sú zvyčajne diktátori odporní. Minule sme boli spolu na nákupoch a moja drahá polovička, hľadiac do výkladu na čižmy s krokodílej kože, prehlásila: „Tie chcem!“ Išli sme teda dnu. Čižmy boli nekresťansky drahé, a ja, mysliac na celý budúci mesiac hladné bruchá svojich blížnych som zahlásil: „Zabudni na to!“ Manželka na mňa nepekne zagánila, čo sa stalo potom radšej nenapíšem, ale nakoniec sa podrobila mojej vôli. Z dôvodu toho, že som myslel na blaho ostatných, je tento príklad aj príkladom diktátora kladného. A tiež z dôvodu toho, že v tomto prípade som bol diktátorom JA.

Tzv. slovenský diktátor

Tento prípad nesmiem zabudnúť uviesť, pretože sa vymyká všetkým pravidlám o diktátoroch, miestami zachádza až do extrému a wikipédia ho nazýva: „slovenské špecifikum“ (možno slovenský druh, preklad je trošku nejasný). Tento typ diktátora, ako aj všetci ostatní, mal vždy pravdu. Zašlo to až tak ďaleko, že pravdu mal lenON. Každému diktoval a každého riadil. Doriadil to až tak, že po samoúnose a samoupálení sa musel samozprezidentniť (rozumej zhmotniť sa do bytosti, ktorou v skutočnosti nikdy nebol) a samoamnestovať sa.

Dĺžka diktatúry

Diktatúra sa v prevažnej väčšine prípadov končí smrťou diktátora. Jej dĺžka závisí na viacerých faktoroch a hlavne na type diktátora. Sú diktátori, ktorým je dovolené diktovať kratšie, tým ľudomilnejším zase dlhšie. Najmä pri type štátnych diktátorov sa ich život zvyčajne končí násilnou smrťou. Nájdu sa však aj ojedinelé prípady, ktorím je dovolené dožiť sa prirodzeného konca. Zriedkavejší prípad, je útek do exilu. Tam sa  však tak isto život diktátora končí smrťou. Jeden príklad, ktorý sa vymyká tomuto pravidlu a len potvrdzuje fakt, že výnimka potvrdzuje pravidlo, je diktátor večne živý. No takýto príklad je v histórii diktátorov zdokumentovaný len jeden. Tento posledne spomínaný druh diktátora pripravil pôdu pre diktatúru robotníckej triedy. Túto sa ešte v nedávnej dobe pokúsil oživiť murár Jano, ale nebol diktátorom, tak jeho snaha bola už vopred odsúdená na neúspech. A tiež sa pritom ukázalo, že robotníci majú robiť a nie diktovať.

Diktátor demokratický

Títo diktátori sú volení voličmi. Niekedy sú zvolení nadpolovičnou väčšinou voličov príducich k urnám. Často sú zvolení len jednoduchou väčšinou hlasov. Mnohokrát sa stáva, že reprezentujú názor 40% populácie. Pri nízkej volebnej účasti môže toto číslo klesnúť len na 12%. Oni si však myslia, že keď dostali najviac, reprezentujú národ celý. Často prehlásia: „Vieme čo chceme!“ A je to pravda! Oni vedia čo chcú. Ich funčné obdobie je obmedzené. Zvyčajne 3,4 alebo 5 rokov. To závisí od typu tvrdosti diktatúry. Tu vidíme, že napr. u nás máme typ diktatúry stredne tvrdej (alebo stredne mäkkej, podľa toho z ktorého konca tabuľku čítame). Dĺžka diktatúry je tu obmedzená rokmi, aby nedošlo k násilnej smrti diktátorov podľa pravidla uvedeného v bode dĺžka… Totižto pred koncom ich funkčného obdobia, ich už máme všetci plné zuby a každý by ich najradšej zabil. Z tohto dôvodu možu napr. ruský a americký prezident kandidovať maximálne 2 krát. Nie viac. Ale tiež jeden z nich s tým chce vykývať. To môže súvisieť s nasledujúcim pravidlom.

Strata zdravého rozumu diktátora

Toto jednoduché pravidlo stojí na matematickom vzorci nepriama úmera. Čím dlhšie diktátor diktuje, tým viac mu ubúda zdravého rozumu.

Svetový diktátor

Tento typ diktátora chce diktovať celému svetu a tých, ktorí s ním nesúhlasia označí za diktátorov. Ako píše encyklopédia wikipédia, dnes sa toto označenie používa na hanlivé označenie totalitného vládcu. Týchto potom likviduje všetkými dostupnými prostriedkami. Tento typ diktátora je veľmi nebezpečný, pretože keď s ním všetci súhlasia, vyzerá ako keby diktátorom ani nebol.

Teda toľko o diktátoroch. Spoznali ste sa? Ja áno.

No a teraz jeden príklad, ktorý názorne ilustruje uvedené skutočnosti: Pri nedávnej zvade so susedom som ho nazval diktátorom. Na tom by nebolo nič zlé, jeho žena mu nadáva aj horšie. Aby som sa trošku odreagoval po hádke, šiel som zalietať môj bezpilotný stroj. Kedysi som chodil do modelárskeho krúžku a dodnes mi to ostalo. Bezpilotný znamená, že stroj nemá pilota, nie že by ho nik nepilotoval. Ja ho pilotujem! Ale sedím na rybárskej stoličke na záhrade a nie v lietadle. Lenže sa mi vybili baterky v ovládači a lietadlo sa stalo bezpilotným vo všetkých smeroch. Začalo prenasledovať suseda po záhrade a ten domnievajúc sa, že nastala chvíľa jeho dlhopripravovanej fyzickej likvidácie, zvolil radšej útek do exilu. Zdrhol do obecnej krčmy. Naštastie tam nezostal až do svojej smrti, ale ešte v ten istý večer sa vrátil späť. Síce polomŕtvy, ale predsa. Skutočne to prežil len o vlások. Odvtedy pri mojich podobných experimentoch mizne do exilu a jeho gazdiná už nadáva aj mne.